Profesorov mozog

Profesorov mozog (= profesorův mozek)

(Dost dlouhé, ale stojí to zato. Jestli máte čas tak...:) Ale pokud článek začnete číst, dočtěte jej prosím až do konce - na konci se totiž odpovídá na otázky zadané na začátku...)

---

 
“Dovoľte, aby som vám vysvetlil problém vedy a Ježiša Krista.” Ateistický profesor filozofie zastane pred triedou a potom požiada jedného z nových študentov, aby vstal: “Synu, ty si kresťan, či nie?”
“Áno, pán profesor.”
“Tak veríš v Boha?”
“Pravdaže.”
“Je Boh dobrý?”
“Iste, je dobrý.”
“Je Boh všemocný? Môže Boh urobiť čokoľvek?”
“Áno.”
“Si dobrý, alebo zlý?”
“Biblia hovorí, že sme zlí.”
Profesor nahodí uvedomelú grimasu. “Aaa, Biblia!” Na chvíľku premýšľa: “A čo povieš na toto? Povedzme, že by tu bol niekto chorý a vedel by si ho vyliečiť. Dokážeš to. Pomohol by si mu? Pokúsil by si sa o to?”
“Áno, pokúsil by som sa.”
“Takže si dobrý!”
“To by som netvrdil.”
“Prečo by si to netvrdil? Pomohol by si chorému a zmrzačenému ak by si vedel... vlastne väčšina z nás by to urobila... ale Boh to neurobí.”
(žiadna odpoveď)
“On to neurobí, alebo áno? Môj brat bol kresťan, ktorý zomrel na rakovinu, aj keď sa modlil k Ježišovi a prosil o uzdravenie. Ako je tento Ježiš dobrý? Hmmm? Vieš mi na to odpovedať?”
(žiadna odpoveď)
Starší muž je súcitiaci. “Nie, nevieš - alebo áno?” Odpije si z pohára vody na stole, aby dal študentovi čas na uvoľnenie. Vo filozofii treba s nováčikmi zaobchádzať citlivo. “Takže začnime odznova, mladý priateľ. Je Boh dobrý?”
“Á...áno.”
“Je satan dobrý?”
“Nie.”
“Odkiaľ pochádza satan?”
Študent sa zakoktá. “Od... Boha...”
“Správne. Boh stvoril satana, alebo nie?”
Starší muž si prebehne svojimi kostnatými prstami cez zrednuté vlasy a otočí sa smerom k uškŕňajúcim sa študentom. “Myslím, že tento polrok budeme mať kopu zábavy, dámy a páni.” Otočí sa späť ku kresťanovi. “Povedz mi, synu, existuje v tomto svete zlo?”
“Áno, pán profesor.”
“Zlo je všade, alebo nie? Je pravda, že Boh stvoril všetko?”
“Áno.”
“Kto stvoril zlo?”
(žiadna odpoveď)

“Sú v tomto svete choroby? Nemorálnosť? Nenávisť? Zloba? Existujú všetky tieto veci vo svete?”
Študent sa zapotí. “Áno.”
“Kto ich stvoril?”
(žiadna odpoveď)

Profesor zrazu zareve na študenta: “KTO ICH STVORIL? ODPOVEDZ MI, PROSÍM!”
Študent je v úzkych.
Profesor vlezie študentovi do úsmevu a tichým hlasom pokračuje: “Boh stvoril všetko zlo, alebo nie, synu?”
(žiadna odpoveď)

Študent sa snaží držať pevný, skúsený pohľad, ale nezvládne to.
Zrazu učiteľ vyštartuje pred triedu ako skúsený partner. Trieda je fascinovaná. “Povedz mi,” pokračuje “ako je možné, že tento Boh je dobrý, keď stvoril všetko zlo vo všetkých vekoch?” Profesor rozhodí rukami, akoby chcel ukázať na veľkosť zla vo svete: “Celý svet je naplnený všetkou nenávisťou, brutalitou, všetkou bolesťou, všetkými mukami, každou smrťou a všetkou zlobou a utrpením, ktoré stvoril práve Boh, alebo nie, mladý muž?”
(žiadna odpoveď)

“Nenávidíš to všade okolo seba, hm?”
(pauza)
“Nenávidíš?” Profesor sa znovu nakloní k študentovej tvári a zašepká: “Je Boh dobrý?”
(žiadna odpoveď)
“Veríš v Ježiša Krista, synu?”
Hlas zradí študenta a zlomí sa: “Áno, verím.”
Starý muž smutne zatrasie hlavou. “Veda hovorí, že máš päť zmyslov na vnímanie a pozorovanie sveta okolo seba. Videl si Ježiša?”
“Nie, profesor. Nikdy som ho nevidel.”
“Tak nám povedz, či si ho niekedy počul.”
“Nie. Nepočul som ho.”
“Cítil si niekedy svojho Ježiša hmatom, ochutnal si ho, alebo ovoňal... Máš vlastne aspoň nejaké zmyslové vnímanie svojho Boha?”
(žiadna odpoveď)
“Odpovedz mi, prosím.”
“Nie, profesor. Obávam sa, že nie.”
“Tak ty sa OBÁVAŠ...že nie?”
“Tak.”
“A napriek tomu v neho veríš?”
“...áno...”
“Tak na to fakt treba VIERU!” Profesor sa mudrlantsky usmeje na toto nedochôdča. “Podľa zákonov empirického, overiteľného, demonštrovateľného protokolu, veda hovorí, že tvoj Boh neexistuje. Čo na to hovoríš, synu? Kde je tvoj Boh teraz?”
(študent neodpovedá)

“Sadni si, prosím.”
Kresťan si sadá... porazený.

Iný kresťan zodvihne ruku. “Profesor, môžem niečo povedať triede?”
Profesor sa otočí a usmeje. “Á, ďalší kresťan v predvoji! Poď, poď, mladý muž. Prehovor k zhromaždeniu poriadnou múdrosťou!”
Kresťan sa najprv obzrie po miestnosti a opýta sa: “Povedali ste zaujímavé veci, pán profesor. Teraz mám ja otázku pre vás. Existuje niečo ako teplo?”
“Áno,” odpovedá profesor “existuje teplo.”
“Existuje chlad?”
“Áno, synu, aj chlad existuje.”
“Nie, neexistuje.”
Profesorov úškrn zamrzne. V miestnosti sa zrazu veľmi ochladí. Druhý kresťan pokračuje. “Môžete mať množstvo tepla, ešte viac tepla, horúčavu, megahorúčavu, bielu žiaru, alebo žiadne teplo, ale nemôžete mať nič, čo sa volá ´chlad´. Môžeme ísť len 273,15 stupňov pod nulu, čo je - žiadne teplo, ale nemôžeme ísť nižšie. Neexistuje nič také ako chlad, inak by sme mohli ísť pod mínus 273,15 stupňov - vidíte, profesor, chlad je iba slovo, ktoré používame na opis absencie tepla. Nemôžeme merať chlad. Teplo môžeme merať v teplotných jednotkách, pretože teplo je energia. Chlad nie je opak tepla, ale iba jeho nedostatok, alebo neprítomnosť.”
Ticho. V triede spadne na zem špendlík. “Existuje tma, profesor?”
“To je pekne hlúpa otázka, synu. Čo by bola noc ak neexistuje tma? Čo máš zase za lubom?”
“Takže tvrdíte, že existuje tma?”
“Áno.”
“Opäť sa mýlite. Tma nie je ´niečo´, ale je nedostatok niečoho. Môžete mať tlmené svetlo, normálne svetlo, jasné svetlo, blikajúce svetlo, ale ak nemáte nijaké svetlo, nemáte nič a toto sa nazýva tma, nie? Toto je význam slova, takto sa definuje. V skutočnosti tma neexistuje. Keby existovala, mohli by ste urobiť tmu viac tmavou a podať mi zaváraninovú fľašu s tmou? Môžete mi podať fľašu s tmavšou tmou, profesor?”
Profesor sa pokúsi smiať na mladého drzáňa. Toto v skutku bude dobrý školský polrok. “Nevadilo by vám, mladý muž, keby ste nám povedali, o čo vám ide?”
“Áno, profesor. Moja pointa je, že váš filozofický predpoklad je mylný a teda, že váš záver musí byť chybný.”
Profesor sa najeduje: “Mylný? Čo si to dovoľuješ?”
“Môžem vysvetliť na čo narážam.”
Trieda je samé ucho.
“Vysvetli... jasné... vysvetli...” Profesor urobí obdivuhodný pokus získať kontrolu. Zrazu je stelesnenou dobrotou. Zakýva rukou, aby utíšil triedu a študent mohol pokračovať.
“Pracujete s chybným predpokladom duality,” vysvetľuje kresťan “že napríklad, keď je život, je aj smrť, jestvuje dobrý Boh a zlý Boh. Vnímate predstavu Boha ako niečo konečné, niečo, čo dokážeme merať. Veda nedokáže vysvetliť ani len to, ako myslíme. Veda používa elektrinu a magnetizmus, ale nikdy ich nevidela a ešte menej úplne a dokonale pochopila. Vnímať smrť ako opak života znamená ignorovať fakt, že smrť nemôže existovať substantívne, osamote. Smrť nie je opak života, ale jeho neprítomnosť.”
Mladý muž zodvihne zo susedovho stola noviny. “Toto je jeden z najnechutnejších bulvárnych plátkov tejto krajiny, profesor.
Je v ňom niečo ako nemorálnosť?”
“Pravdaže áno, pozri sa, že...”
“Zase sa mýlite. Vidíte, že nemorálnosť je iba neprítomnosť morálnosti. Existuje nespravodlivosť? Nie, nespravodlivosť je neprítomnosť spravodlivosti. Existuje zlo?” Kresťan sa na chvíľu zastaví. “Nie je zlo neprítomnosť dobra?” Profesorova tvár naberie znepokojivú farbu. Je taký naštvaný, že sa nezmôže na slovo. Kresťan pokračuje: “Ak je vo svete zlo a súhlasíte, že je, potom Boh, ak existuje, musí robiť svoje dielo aj s pomocou zla. Čo je to za dielo, ktoré robí Boh? Biblia nám hovorí: to dielo je zistiť, či každý jeden z nás budeme v rámci svojej slobodnej vôle vyberať dobrom nad zlom.”
Profesor pribrzdí: “Ako filozofický vedec nevidím, že by táto skutočnosť mala čokoľvek do činenia s akoukoľvek voľbou. Ako realista, absolútne neuznávam koncepciu Boha, alebo akéhokoľvek iného teologického faktora ako čas rovnice, ktorá opisuje svet, pretože Boha nie je možné pozorovať.”
“Skôr by som si myslel, že neprítomnosť Božieho morálneho kódu v tomto svete je pravdepodobne jeden z najviditeľnejších fenoménov v tomto svete” odpovedá kresťan. “Noviny zarábajú miliardy dolárov, keď o tom každý deň píšu! Povedzte, profesor, učíte študentov, že sa vyvinuli z opice?”
“Ak hovoríte o prirodzenom evolučnom procese, mladý muž, tak áno - pravdaže tak učím.” “Videli ste evolúciu na vlastné oči?”
Profesor cez zuby vsaje trochu vzduchu a pozrie na študenta tichým, kamenným pohľadom. “Profesor, keďže nikto nikdy nevidel priebeh evolúcie v praxi a dokonca nedokáže dokázať, že prebieha dnes, nevyučujete náhodou váš vlastný názor, pán profesor? Nie ste vy namiesto vedca kňaz?”
“Prehliadnem vašu nerozumnosť v svetle filozofickej diskusie. Skončili ste už?” zasipí profesor. “Takže neakceptujete Boží morálny kód, aby vám umožnil robiť, čo je spravodlivé?” “Verím v to, čo existuje - to je veda!”
“ÁAA! VEDA!” študent sa uškrnie. “Správne tvrdíte, že veda je štúdium pozorovaných fenoménov. Aj veda však môže byť predpoklad, ktorý je mylný.”
“VEDA SA MÝLI?” vysoptí profesor. V triede to vrie.
Kresťan ostáva stáť, kým zmätok opadne. “Aby som dokončil myšlienku, s ktorou ste začali pri prvom študentovi, môžem vám povedať príklad na čo som myslel?”
Profesor múdro ostáva ticho.
Kresťan sa rozhliadne po miestnosti. “Je tu niekto taký, kto videl profesorov mozog?”
Trieda vybuchne do smiechu.
Kresťan ukáže smerom k staršiemu, scvrkujúcemu sa profesorovi. “Je tu niekto, kto niekedy počul profesorov mozog... cítil profesorov mozog, dotkol sa, alebo ovoňal profesorov mozog?” Zdá sa, že nikto nereaguje. Kresťan smutne potrasie hlavou. “Zdá sa, že nikto z nás nikdy zmyslovo nevnímal profesorov mozog. Nuž, podľa zákonov empirického, overiteľného, demonštrovateľného protokolu, veda hovorí, že profesor nemá mozog.” Trieda je v zmätku.
Kresťan si sadá. Veď stolička je na to.